Kukučka lúčna (Lychnis flos cuculi), foto: V. Kĺč

Výnimočnosť Pienin sa odzrkadľuje aj pri lúčnych spoločenstvách, ktoré sú zaujímavé bohatým a neopakovateľným floristickým zložením s početnými druhmi. V súčasnosti zaznamenávame úbytok lúčnych spoločenstiev v dôsledku zmien v ich obhospodarovaní. Zanechaním pravidelného kosenia a pastvy dochádza k premene pieninských lúk a k ich zarastaniu lesom. Na území Pienin sú najznámejšie tieto biotopy lúk, pasienkov a travinno-bylinných porastov:

Nížinné a podhorské kosné lúky osídľujú rôzne stanovištia, čo ovplyvňuje aj ich veľkú druhovú pestrosť a variabilitu. Biotop tvoria jedno- až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových tráv a bylín ako ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava červená (Festuca rubra), medzi ktorými vynikajú aj mnohí zástupcovia orchideovitých druhov rastlín: vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec zelený (Dactylorhiza viridis). Ozdobou je mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus).

Nížinné a podhorské kosné lúky, foto: V. Kĺč

Mezofilné pasienky a spásané lúky sú druhým najzastúpenejším druhom lúčneho biotopu na území národného parku. Tvoria ich krátko steblové, intenzívne spásané pasienky. Z raslinných druhov sa tu uplatňuje hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus), kostrava lúčna (Festuca pratensis), mätonoh trváci (Lolium perenne), ďatelina plazivá (Trifolium repens), psinček tenučký (Agrostis capillaris), ľubovník škvrnitý (Hypericum maculatum) a mnoho ďalších.

Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach zahŕňajú spoločenstvá, ktorých vzhľad ovplyvňujú niektoré nápadné druhy, ktoré osídľujú celoročne vlhké stanovištia v alúviách vodných tokov alebo mokré stanovištia na lúkách, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách. Prevahu majú vysokobylinné lúky s prevahou širokolistých bylín ako angelika lesná (Angelica sylvestris)kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria)mäta dlholistá (Mentha longifolia), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), záružlie močiarne (Caltha palustris) a iné.

Vstavačovec zelený (Dactylorhiza viridis), foto: V. Kĺč

Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte, vegetačnú zložku tohto biotopu tvoria primárne a sekundárne spoločenstvá psice tuhej (Nardus stricta)ktoré sa vytvorili vplyvom pastvy na hlbokých a vlhkých pôdach, chudobných na živiny, na pôvodných pasienkoch a lúkach v podhorskom a horskom stupni, alebo druhotne prenikli na odlesnené stanovištia.

Suchomilné travinno-bylinné a krovité porasty na vápnitom substráte, v tomto biotope prevládajú teplomilné druhy tráv, ostríc, jedno-, dvoj- a viacročných bylín. Priestory medzi trsmi vypĺňajú poliehavé kríčky a polokríčky. Biotop zaberá menej ako 0,5 % plochy územia národného parku.

Spoločenstvá dealpínskych travinno-bylinných porastov majú reliktný charakter a viažu sa na stanovištia, ktoré nikdy neboli pokryté súvislým lesným porastom. Tvoria ho travinno-bylinné spoločenstvá s dominantnou ostrevkou vápnomilnou (Sesleria albicansa svetlo a suchomilným druhmi, ktoré na výslnné vápencové a dolomitové svahyzostúpili pred horským ľadovcom, kde prežili nepriaznivé klimatické obdobie. Na vhodných stanovištiach vytvárajú komplex s reliktnou borovicou lesnou.

Alpínske a subalpínske vápnomilné travinno-bylinné porasty zahŕňajú druhovo bohaté spoločenstvá, ktoré osídľujú strmé, najmä severne orientované svahy. Vyskytuje sa v nich mnoho kriticky ohrozených druhov. Veľmi vzácnym zástupcom tohto biotopu je aj subendemit Pienin chryzantéma pieninská (Dendranthema zawadskii).